Asociácia manželských a rodinných poradcov

  

Kontakt | Wap  

HISTÓRIA


Dejiny manželského a predmanželského poradenstva na Slovensku

PhDr. Jolana Kusá

Abstrakt

Manželské, predmanželské a rodinné poradenstvo na Slovensku vzniklo začiatkom sedemdesiatych rokoch s cieľom pomáhať rodine v náročných situáciách a predchádzať rozvodovosti. S určitými organizačnými, obsahovými zmenami, po odstránení direktívnosti a formálnosti v riadení i realizácii služieb, funguje doteraz. Objednávka poradenských služieb od jednotlivcov, rodín a sociálnych skupín vzrástla a stala sa štrukturálne náročnejšou Podmienky pre vykonávanie poradenských služieb sú organizačne zložité.

Kľúčové slová
Individuálne poradenstvo, párové poradenstvo, rodinné poradenstvo, prevencia, metodická činnosť, sociálna skutočnosť, problémy rodiny, rodinný systém, poradenské prístupy, psychoterapia.

Bezprostredným impulzom pre rozhodnutie o zakladaní Manželských a predmanželských poradní bola nepriaznivo sa vyvíjajúca rozvodovosť, ktorej analýzou sa vláda zaoberala a uložila príslušným orgánom svojím uznesením číslo 260/1971 rozvíjať služby pre rodiny s deťmi a manželstvá ohrozené rozvratom.

Neúprosne stúpajúca rozvodovosť sa len pripočítavala k ostatným druhom sociálnych problémov, ktoré sa postupne kumulovali. Pribúdali nefunkčné rodiny, stúpal počet opustených detí, ktoré potrebovali náhradnú rodinnú starostlivosť, nepriaznivo sa vyvíjala kriminalita mládeže, ako i celková kriminalita, pribúdali problémy s drogovými závislosťami u mládeže (fetovanie), neklesal počet osamelých starých ľudí, o ktorých sa nemal kto postarať.

Bolo už dosť viditeľné, že administratívne metódy, ktorými riadiace štruktúry štátu disponovali, sú neúčinné. Počas otvorenia spoločnosti a čiastočného otvorenia hraníc koncom šesťdesiatych rokov sem prenikli informácie o fungovaní poradenských, terapeutických, záchranných a podporných systémov pre rodinu, do hegemónie marxistickej vedy prerazili spoločenskovedné disciplíny ako sociológia, špeciálna a liečebná pedagogika, psychológia taktiež prestala (na chvíľu) strážiť svoju materialistickú čistotu.

Navyše bolo viac ako jasné, že sa nenaplnili optimistické predpovede o vzniku nového človeka a nových socialistických typov vzťahov medzi ľuďmi.

Ešte pred začatím zakladania manželských poradní sme zaznamenali na území Československa niekoľko pokusov o inštitucionalizáciu pomocného a podporného systému pre rodinu. Okrem českých inštitúcií môžeme spomenúť Mestské a okresné sociologické diagnostické centrum v Nitre, ktoré zahájilo svoju činnosť v roku 1967 a fungovalo do roku 1975. Poskytovalo služby snúbencom, rodinám ohrozeným rozvratom, ktoré mali skôr charakter preventívno-výchovný, individuálne poradenstvo bolo iba okrajovým druhom činnosti.

V roku 1971 bola zriadená prvá Predmanželská a manželská poradňa na území hl. mesta Bratislavy, pri Obvodnom kultúrnom a spoločenskom stredisku Bratislava I. Plnila funkciu okresnej a neskôr i mestskej poradne s metodickoriadiacou funkciou. Znamená to, že sa zaoberala okrem poradenstva ďalším vzdelávaním pracovníkov a vydávaním metodických materiálov.

V roku 1972 vznikla poradňa v bratislavskom II. obvode, v roku 1973 prvé pracovisko v Košiciach (vidiek). Podrobné informácie poskytuje priložený Prehľad vzniku Predmanželských a manželských poradní, ktorý obsahuje aj mená prvých dlhoročných pracovníkov. Do roku 1975 bolo zriadených 8 takýchto zariadení pri rôznych inštitúciách.

V roku 1975 bolo zákonom č. 121/1975 Zb.z. o sociálnom zabezpečení a príslušnými predpismi definované postavenie a pôsobnosť manželských a predmanželských poradní.

Poznamenávame, že v názve pracoviska sa slová predmanželský a manželský zamieňali podľa uváženia zriaďovateľov.

Manželské a predmanželské poradne (ďalej MaPP) sa stali účelovými zariadeniami sociálnej starostlivosti o rodinu a deti, „ktoré poskytujú odborné poradenstvo manželom, snúbencom a iným občanom v oblasti manželských a rodinných vzťahov a v otázkach plánovaného rodičovstva, spolupôsobia pri osvojovaní detí a zverovaní detí do pestúnskej starostlivosti a zúčastňujú sa na výchove občanov k manželstvu a rodičovstvu“ (zákon 121). Ich zriaďovateľom boli odbory sociálnej starostlivosti Okresných národných výborov.

Počas rokov 1975-80 sa na základe uvedeného zákona vytvárali pracoviská vo všetkých okresných mestách, až sa ustálili na počte 43, z toho 40 s okresnou pôsobnosťou a 3 s krajskou pôsobnosťou. Krajské poradne vznikli v Bratislave – pre západoslovenský kraj, v Banskej Bystrici a Košiciach. Dovtedy plnila v Košiciach poradňa Košice – vidiek aj úlohu poradne pre mesto, analogicky ako bratislavská poradňa.

Na Ministerstvách sociálnych vecí boli významnými iniciátormi tejto aktivity ing. Štefan Bohuš, v SR a JUDr. Milada Hrdá v ČR , s odbornou podporou dr. Ing. Vladimíra Wynyczuka, CSc, pracovníka Československého výskumného ústavu práce a sociálnych vecí v Prahe.

Formovanie profesie poradcu a obsahu činnosti poradní.

Prvými pracovníkmi MaPP boli ľudia so spoločenskovedným vzdelaním, nie nevyhnutne psychológovia. K prihláseniu sa k profesii poradcu ich motivoval hlavne záujem o problematiku rodiny, partnerských vzťahoch a predpokladané osobnostné dispozície pre poradenskú profesiu

Špecifickým a veľmi citlivým problémom bola tendencia riadiacich pracovníkov, obsadzovať miesta vedúcich straníckymi kádrami, bez osobnej motivácie na zvládnutie odbornej a osobnostnej pripravenosti pre poradenskú prácu. Občas sa objavovali tieto tendencie aj pri obsadzovaní odborných miest. Pracovisko dostalo nové pracovné miesto, spolu s konkrétnym človekom. Niektorí sa adaptovali, väčšina však nevydržala tlak nárokov na odbornosť.

V Československu neexistoval špeciálny druh vzdelávania pre profesiu poradcu a do istej miery je to tak dodnes. Poradenská psychológia dáva iba teoretický základ, na ktorom možno budovať. Pri budovaní pracovísk a formovaní profesie poradcu sa opierali pracovníci hlavne o zahraničné informačné zdroje, hoci do istej miery integrovali aj potenciál českej a slovenskej psychológie, sociológie a sociálnej práce, ktorá sa v tomto priestore budovala počas prvej republiky. Niekoľko nositeľov tejto skúsenosti pracoviská externe zamestnávali.

Klientom MaPP sa mohol stať každý občan, ktorý spontánne chcel riešiť svoje problémy. Každý občan mohol navštíviť ktorékoľvek pracovisko, bez regionálnej príslušnosti, legitimovania sa, mohol zostať aj anonymný. O poskytnutých službách boli pracovníci povinní dodržiavať mlčanlivosť. Služby MaPP pre občanov boli bezplatné. Niektoré pracoviská, najmä tie, ktoré boli zriadené pri kultúrno-osvetových zariadeniach, vyberali do roku 1975 poplatky v súlade s predpismi o príspevkových organizáciách. Poplatok za vstupný pohovor, objednanie na konzultáciu bol 30 Kčs a každá konzultácia 20 Kčs. V sociálne odôvodnených prípadoch bolo možné poplatok odpustiť. Skutočnosť bola taká, že sa poplatky odpúšťali stále väčšiemu počtu klientov. Po zákonnej úprave v roku 1975 sa poradenstvo ako aj ostatná činnosť MaPP stala bezplatnou pre občanov a organizácie ako súčasť sociálneho systému a tak je tomu doteraz.

Pri zriaďovaní MaPP sa kládol značný dôraz na preventívnu funkciu – predchádzanie rozvodovosti cestou lepšej pripravenosti mladej generácie na rodinný život, role manželov a rodičov. Príprava a realizácia rôznych foriem preventívno-výchovného pôsobenia patrila veľmi často k prvým druhom činnosti pracovníkov MaPP. Nezanedbateľná bola aj nepripravenosť na individuálne poradenstvo. K tejto činnosti pristupovali zamestnanci MaPP s veľkým rešpektom, umocňovaným štúdiom odbornej literatúry.

Na konzultačnú poradenskú činnosť boli zamestnávaní externisti. Boli to psychológovia z iných pracovísk, často z pedagogicko-psychologických poradní, z katedier psychológie, ktorí mali skúsenosti s individuálnou prácou s klientom. Veľmi skoro prax ukázala potrebu odborných konzultantov aj ďalších profesií, a tak už v priebehu prvých rokoch konzultoval problémy klientov MaPP tím, ktorý obsahoval právnika, genetika, sexuológa, gynekológa a podľa regionálnej potreby aj odborníkov iných profesii. Služby boli komplexné, klient dostal aj odbornú pomoc, ktorá absentovala, alebo bola len ťažko dostupná v zdravotníctve, v justícií, či iných oblastiach. Tieto komplexné služby boli oklieštené až v posledných rokoch, kvôli nedostatku financií na jej zabezpečenie. Koncepčne je táto komplexná poradenská služba ideálnym modelom.

Práca v MaPP bola organizovaná tak, že klientov prijímala sociálna pracovníčka. Po vstupnom pohovore vyplnila záznamový hárok a objednala klienta k príslušnému odborníkovi. Pracovisko malo spravidla troch zamestnancov dvoch odborných a jednu sociálno-administratívnu.

Interní pracovníci získavali prvé skúseností kontaktu s klientom tým, že prevzali vstupné pohovory a niektorých klientov si ponechali vo svojej starostlivosti, zvyčajne klientov s jednoduchými problémami, na ktoré sa už cítili pripravení, s ktorými mali aj životnú skúsenosť. V tomto štádiu pracovníci identifikovali potrebu odborného vzdelávania, výmeny skúsenosti, vzájomnej spolupráce, supervízie, konzultácií a artikulovali túto potrebu, ktorá sa ukázala byť permanentnou.

Obsahom činnosti MaPP sa stala poradenská činnosť, zameraná cielene na mladých ľudí, predmanželské problémy, maloletých snúbencov, náhradnú rodinnú starostlivosť, manželské krízy mladého, stredného i vyššieho veku, výchovné problémy, problémy generačného spolužitia, ako i problémy ostatných vekových skupín. Poradenstvo bolo vedené ako biodromálne, v súlade s prístupnými teoretickými postupmi.

Vynorili sa aj špecifické druhy problémov, napríklad mladých ľudí (15-18 rokov), a tak bola otvorená Poradňa pre mládež (1973-75) v Bratislave I, podobne sa experimentálne otvorila Gerontologická poradňa. Obidve by mali doteraz svoje opodstatnenie, ale personálna a finančná situácia neumožňovala viesť tieto špecializované druhy poradenstva dlhodobo.

Preventívno-výchovná činnosť bola orientovaná na šírenie odborných informácií o párovom spolužití, rodinnom systéme a zákonitostiach vývinu ľudskej osobnosti. Mala tiež formatívne ciele vytvárať postoje, názory, motiváciu pozitívnu pre udržanie manželského a rodinného systému.

V druhej polovici sedemdesiatych rokoch vstupovali do tejto činnosti inovatívne formy: participatívne metódy, psychohry, komponované programy nahradili klasické besedy, prednášky. Boli vytvorené modelové cykly s rôznym tématickým zameraním podľa cieľových skupín, ktoré si ich objednávali. Najčastejšie to boli školy, preto zamestnanci MaPP začali vyvíjať iniciatívu na spoluprácu Ministerstva školstva a Ministerstva práce a sociálnych vecí pri tvorbe učebných osnov pre výchovu k manželstvu a rodičovstvu. Výsledkom bol vznik medzirezortnej Komisie pre výchovu k manželstvu a rodičovstvu, kde bolo zainteresované ešte aj Ministerstvo spravodlivosti, vzhľadom na prácu súdov. Ďalšími cieľovými skupinami boli iné mládežnícke skupiny, ktoré boli dosiahnuteľné v zariadeniach voľného času, kultúrnych, osvetových, záujmových.

Ťažšie dostupní pre informatívne a výchovné pôsobenie boli vždy dospelí, najčastejšie boli záujemcami o preventívnu činnosť rodičovské združenia, ženské organizácie, odborové organizácie. Problém ovplyvňovania iba jednej generácie, mladej, pri pretrvávaní konzervatívnych modelov staršej generácie je dlhodobý.

Ilustratívne príklady cyklov, ktoré boli pripravené: štvorročný cyklus pre stredné školy: Výchova k manželstvu a rodičovstvu, dvojročný cyklus pre základné školy toho istého názvu, Rodina v čase, Žena a výchova deti, Úloha otca v rodine, Besedy so snúbencami, Výchova detí, Role muža a ženy, Sebapoznávanie a poznávanie iných ľudí, Konštruktívna komunikácia.

K niektorým z týchto cyklov boli vydané aj písomné metodické príručky, zvyčajne s niektorou spolupracujúcou inštitúciou, ktorá mala financie, napr. Zbor pre občianske záležitosti, SZM, Sväz žien.

Významným druhom činnosti bola propagačná a osvetová publicistika pracovníkov MaPP.

Vzhľadom na to, že adresátom poradenských služieb je neustále sa obnovujúca generácia dospelých ľudí, je nevyhnutné permanentne informovať o poradenských službách. Podobne významné je sprístupňovať základné poznatky o zákonitostiach manželského a rodinného života, vývine ľudskej osobnosti, výchove. Pracovníci MaPP sa veľmi skoro stali žiadanými expertmi, partnermi novinárov v tejto oblasti, nezriedka osobne viedli rubriky otázok o problémoch rodiny, stávali sa aktérmi interview k rôznym sociálnym javom a problémom. Najznámejším propagátorom poradenstva a jeho obsahu bol nesporne Miroslav Plzák. Aj keď spolupráca s médiami má svoje úskalia, zostáva publicistická a propagačná činnosť súčasťou povinností poradenského pracovníka.

Spolupráca s inštitúciami

Vzhľadom na konštituovanie MaPP primárnym spolupracujúcim orgánom boli Národné výbory, najmä odbor sociálnych vecí. Keďže inštitúcie boli zaradené v systéme sociálnej starostlivosti, riadené týmito odbormi, vedúci aj často preferovali úzku spoluprácu. Do MaPP boli odosielané sociálne problematické rodiny, rodiny s nezvládnutou výchovou detí, neúplné rodiny a najrôznejšie prípady, u ktorých sa javila poradenská pomoc ako účinný nástroj zlepšenia funkčnosti. Účinná bola spolupráca pri rozvodoch, kde boli pracovníci odborov kolíznymi opatrovníkmi maloletých detí a poradenské pracoviská mali zvážiť, ak je možné zlepšiť, či obnoviť funkčnosť partnerského vzťahu a rodinného systému. Táto spolupráca, vo svojich pozitívnych podobách pretrvávala dlho a zmenila výrazne svoju podobu po roku 2005 a v súvislosti so Zákonom 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ďalšími spolupracovníkmi boli matrika, najmä na spoločné organizovanie besied so snúbencami a kultúrne a školské odbory participovali na preventívnovýchovnej činnosti.

Súdy boli a sčasti sú doteraz významnými spolupracujúcimi inštitúciami. Kameňom úrazu bolo, že spolupráca s nimi bola nariadená Dohodou o spolupráci medzi MPSV a MS. Tieto dve ministerstvá sa dohodli, že súdy budú povinne posielať do MaPP maloletých snúbencov a manželov, ktorí podali žiadosť o rozvod.

Toto ustanovenie interferovalo so zásadou dobrovoľnosti a spontánnosti klientov, ktorú sa poradenské pracoviská snažili rešpektovať ako základný predpoklad úspešnosti poradenskej práce. Bránili sa najmä tomu, aby boli súdmi posielaní do poradní všetci ľudia, ktorí podali žiadosť o rozvod. Tým bolo formálne nahradené tzv. zmierovacie konanie, ktoré dovtedy realizovali súdy. Postupne sa podarilo cestou osobných kontaktov s predsedami súdov, aby selektovali odôvodnené prípady a ostatným iba odporučili poradenskú pomoc, ak ju chcú dobrovoľne chcú použiť.

V súčasnosti spomenuté direktívne riadenie spolupráce dávno neplatí, ale spolupráca zostala poväčšine zachovaná. Ukázalo sa, že klienti v rozvodovej situácii radi použijú túto ponuku, pretože majú vysokú potrebu poradenskej a psychoterapeutickej pomoci. Veľmi pozitívnu skúsenosť majú pracovníci MaPP s pomocou pri zvládnutí rodičovských rolí počas rozvodu a po ňom, zvládnutí psychorozvodu, stresu, pocitov opustenia, hľadaní perspektívy, identity, životného zamerania a reštaurovania vlastnej sebaúcty.

Školy a ďalšie inštitúcie pre mládež sú permanentnými záujemcami o preventívne a rozvojové aktivity, aj keď táto činnosť je v súčasnosti o niečo menej zastúpená v celkovej štruktúre práce, ako v prvých dvadsiatich rokoch. Spolupracujúcimi inštitúciami v pravom slova zmysle sú ďalej pedagogicko-psychologické poradne(Centrá pedagogicko-poradenských služieb), zdravotnícke zariadenia, sociálne zariadenia a mnohé iné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú niektorým aspektom života rodiny, mládeže, alebo dospelého občana.

Klienta buď my odporúčame na tieto inštitúcie, alebo z nich prichádza. Tento systém je potrebné ešte doplniť o mnohé chýbajúce články, v súčasnosti napr. o krízové centrá, azylové domy pre obete týrania a zneužívania a pod.

Vývin foriem ďalšieho vzdelávania poradcov.

Potreba získavania odborných informácii, rozhodovacích manuálov, garantujúcich vnútornú istotu poradcu a potreba výmeny skúseností vyvolala veľmi skoro k životu pravidelné stretávanie sa pracovníkov týchto zariadení a formovanie prvých foriem vzdelávania.

Veľmi skoro sa konali kazuistické semináre, diskusie o tématických celkoch, o nových tituloch odbornej literatúry. V roku 1975 začala MaPP Bratislava I. organizovať pravidelné odborné výcvikovo-vzdelávacie stretnutia pre pracovníkov z celého Slovenska. Konali sa raz za mesiac a táto iniciatíva prežila päť rokov.

Stretnutia boli obsadzované postupne všetkými dostupnými odborníkmi z Čiech (MUDr. M. Plzák, prof. J. Kratochvíl. dr. P. Hájek, dr. E. Bakalář, dr. J. Balcar), ktorí boli postupne vystriedaní dr. J. Kožnarom, dr. D. Fabiánom, MUDr. Haštom a ďalšími odborníkmi, ako nám postupne vyrastali. Stretnutia sa konali metódou hrania rol a boli koncipované tak, aby obsahovo systematicky obsiahli základnú problematiku predmanželského, manželského a rodinného poradenstva, problémy osobnosti poradcu, etické a praktické problémy poradenstva a poradenské a psychoterapeutické prístupy.

Táto svojpomocná vzdelávacia a výcviková aktivita skončila, až keď bol v roku 1984 vypísaný prvý postgraduálny kurz predmanželského, manželského a rodinného poradenstva, na ktorom si účastníci a lektori občas menili miesta.

Súbežne od konca sedemdesiatych rokov sa konali najmä v Českej republike komunitné výcviky skupinovej psychoterapie SUR (Skála, Rubeš, Urban). Postupne sa do nich zaraďovali aj slovenskí pracovníci MaPP a absolventi v osemdesiatych rokoch otvárali výcviky aj na Slovensku, s garanciou pôvodných starých otcov SUR.

V tomto období bola aj veľmi zaujímavá ponuka vzdelávacích aktivít jednotlivých Krajských poradní, ktoré mali túto činnosť priamo v náplni práce. Bolo možné absolvovať rôzne krátkodobé výcviky v rodinnej a párovej terapii, komunikačných a sociálnych zručnostiach, zoznámiť sa so základmi gestalt terapie, dynamickej, satirovskej rodinnej terapie a iných prístupov. Pre sociálne pracovníčky bolo pripravené cyklické vzdelávanie v trvaní minimálne 120 hodín, ktoré realizovali prevažne metodické pracoviská za účasti prizvaných učiteľov z vysokých škôl.

Krajské poradne tiež vydávali množstvo metodických materiálov. Boli to mnohé pôvodné práce, zborníky, ale prevažnú časť tvorili preklady základných diel jednotlivých poradenských a psychoterapeutických škôl, z toho obdobia pochádza Smithova Asertívna komunikácia, Tomanova Rodinná konštelácia,psychoanalytická literatúra, celkovo bolo vydaných do sto titulov. Jednotlivé poradne si vydané tituly vymieňali a tak v priestore MaPP v rámci Československa bola slušná ponuka odbornej literatúry. Niektoré tituly neboli preložené a vydané oficiálnymi vydavateľstvami doteraz a naďalej sa kopírujú.

Ďalšou formou odborného rastu boli konferencie. Prvá sa konala už v roku 1975 v Modre, nasledujúca v roku 1977 v Bratislave. Od roku 1978 sa konali spoločné československé konferencie, v roku 1977 vo Vyškove, 1980 v Považskej Bystrici, 1982 v Mariánskych Lázňach, 1984 v Nitre, posledná v Harachove 1986. Takmer z každej bol vydaný zborník príspevkov, ktoré tvoria zaujímavý zdroj informácií.

Rok 1989 našiel pracovníkov poradní v solídnej odbornej kondícii, ako sa ukázalo aj pri prvých kontaktoch so zahraničnými kolegami. Štandardom ďalšieho vzdelávania bol postgraduálny kurz poradenstva na Filozofickej fakulte UK a dlhodobý výcvik, spolu so špecializovanými krátkodobými výcvikmi, kurzami, skupinovými supervíziami, kazuistickými seminármi.

Organizácia po roku 1989

Potreby každodennej praxe na poradenské služby narastali, pracovníci boli kvalifikovaní preberať do svojej starostlivosti nové typy problémov, spracovávať nové sociálne javy. Na druhej strane hrozila dezintegrácia systému pod vplyvom nedostatku peňazí. Ak odbory sociálnych vecí nemali dosť peňazí na základnú kuratívnu činnosť, poradenská činnosť sa javila ako luxus a v niektorých regiónoch nebola doceňovaná príslušnými pracovníkmi. Preto sa pracovníci rozhodli usilovať o zmenu organizačnej štruktúry. Výsledkom tohto úsilia bolo zriadenie Centra poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu (ďalej Centrum, alebo CPPS) ako rozpočtovej organizácie MPSVR.

Centrum bolo zriadené v súlade s ustanoveniami zákona č. 543/1990 Zb. Organizačne sa členilo na Riaditeľstvo a územné pracoviská. Riaditeľstvo sa skladalo z odborno-metodického oddelenia, ekonomického oddelenia, riaditeľa a jeho námestníka. Zabezpečovalo ekonomickú agendu pre územné pracoviská, metodicky usmerňovalo, koordinuje a kontroluje činnosť územných pracovísk, zabezpečuje propagáciu, edičnú činnosť, každoročné výročné správy o činnosti. Do metodického oddelenia patrili aj metodici, ktorí sídlili v regiónoch (Nitra, Banská Bystrica, Košice, Bratislava). Regionálni metodici zabezpečovali pravidelné stretávanie zamestnancov na tzv. metodických dňoch, kde sa odohrávala profesionálna výmena skúseností formou kazuistík, skupinových supervízií, bálintovských skupín a riešili sa i organizačné problémy, ktoré prinášal život.

Územné pracoviská vykonávali:

- poradensko-psychoterapeutickú prácu
-preventívno-výchovnú prácu
- konzultačnú a metodickú prácu pre iné organizácie.

Centrum poskytovalo poradenstvo v tradičných oblastiach rodinného a partnerského života, pribudlo však aj oficiálne poradenstvo pre jednotlivca aj v oblastiach, ktoré presahujú manželský a rodinný rámec. Keďže so zmenou sociálnej situácie sa vynorili nové typy problémov a pod vplyvom prebiehajúcej transformácie spoločnosti vzrástla záťaž na prežívanie, reálne pribudli osobnostné problémy, problémy v prežívaní, neurózy, depresie, vyčerpanosť, hraničné stavy. V zámeroch poradenskej činnosti sa viac zdôrazňovala práca s osobnosťou, mobilizácia jej vnútorných zdrojov a potencií, orientácia na to, čo funguje a až potom na odstránenie chýb, porúch, ktoré sa v individuálnej histórii prihodili. Aj práca s párom, či rodinou mala obdobné ciele.

Na Slovensku nemáme pre zdravých dospelých ľudí iný poradenský psychologický systém, okrem súkromných psychológov, ktorí nie sú finančne každému dostupní. Aj preto sa stali sa pracoviská CPPS vyhľadávané nezamestnanými a ich rodinami, zachytili problém drogových závislosti, pre ktoré vytvorili štyri špecializované pracoviská a absorbovali neustále pribúdajúce nové problémy.

Pracovníci CPPS disponovali vzdelaním a výcvikmi v oblastiach, ktoré začali byť žiadané, napr. výcviky sociálnych a komunikačných zručností, mali skúsenosti s prístupom k negatívnym sociálnym javom, začali byť oslovované inými organizáciami o metodickú a lektorskú pomoc a tak vznikla nová náplň činnosti CPPS. Uvedenému tlaku na zvládnutie náročných poradenských, psychoterapeutických a výcvikových zručností a stále nových problémov sa občas bránili preťažení pracovníci, ktorých by systém potreboval oveľa viac. Metodické oddelenie sa usilovalo poskytnúť včas kvalitné formy ďalšieho vzdelávania.

Zamestnanci absolvovali v priebehu ostatných desať rokov typy dlhodobých výcvikov, ktoré boli do revolúcie neprístupné, napr. rogeriánsky výcvik (klientom centrovaný), systemický, satirovský, často pod vedením zahraničných lektorov. Výcviky sú akreditované a garantované medzinárodnými inštitúciami. Zamestnanci absolvovali aj iné druhy výcvikov, ktoré sú organizované nezávislými inštitúciami, na tieto im však organizácie stále menej prispievala, pretože trpela nedostatkom finančných prostriedkov. Opakovane boli organizované výcviky v supervízii, veľa zamestnancov sa zúčastňovalo aj práce bálintovských skupín. Individuálna a skupinová supervízia bola súčasťou práce zamestnancov CPPS. Boli tiež zavedené psychorelaxačné stretnutia pracovníkov, ako prevencia burn-out syndrómu (v roku 1996). Organizované boli po regiónoch, trvali dva dni a okrem skupinových aktivít boli zabezpečené aj welness ponuky.

Odborno-metodické oddelenie (OMO) sa orientovalo v posledných rokoch na získavanie grantových prostriedkov, a tak zabezpečilo vo vlastnej réžii mnoho typov vzdelávania, vrátane satirovského výcviku rodinnej terapie pod vedením amerických a a kanadských lektorov.

V roku 1996 bola MPSVR schválená Koncepcia ďalšieho vzdelávania, ktorá predpokladá ako štandardnú úroveň ďalšieho vzdelávania dvojstupňové vzdelávanie, ako sa v tomto systéme osvedčilo – základný poradenský vzdelávacovýcvikový program (300 hodín), ktorým môže byť postgraduál, alebo interná Poradenská propedeutika a dlhodobý výcvik akéhokoľvek zamerania.

Vzhľadom na vekovú štruktúru odborných pracovníkov CPPS (dve tretiny nad štyridsať rokov, tretina nad 50 rokov, ) a dĺžku praxe v CPPS systém disponoval odborníkmi, ktorí sú kvalifikovanými učiteľmi na vysokých školách a lektormi vo výcvikoch. Preto sa OMO rozhodlo pre 22 mladých zamestnancov realizovať Poradenskú propedeutiku vlastnými silami. Do skupiny boli pribraní 3 ľudia z iných inštitúcií (aj z PPP) a celý program bol úspešne prvýkrát realizovaný, vrátane vydania cca 100 stranovej príručky Poradenská propedeutika v roku 1998. V r. 2013 beží šiesty cyklus.

V deväťdesiatych rokoch bol realizovaný výcvik pre rozvodovú mediáciu, seminár o práci s týranymi ženami a násilníkmi, v rámci prípravy na prácu s náhradnými rodičmi skupina zamestnancov absolvovala špeciálny výcvik PRIDE, úspešný bol výcvik Terapia rodín so závislým členom a mnohé ďalšie.

V roku 2002 systém CPPS tvorilo 46 územných pracovísk a 14 detašovaných pracovísk, 162 zamestnancov, z toho 116 odborných, 45 sociálne administratívnych a 7 ekonomických. Okrem základných poradenských pracovísk existovali 4 detašované pracoviská, špecializované na problematiku závislosti (Bratislava, Prešov, BB, Trebišov). V roku 1999 sme prišli o 12 zamestnancov v rámci reorganizácie štátnej správy, čím utrpela komplexnosť služieb, pretože boli uvoľnení predovšetkým špecialisti, pracujúci na úväzok a externisti, ako právnici, lekári.

V rámci transformácie sme uvažovali o viacerých alternatívach zmeny organizačného systému, ale zatiaľ zostávalo CPPS štátnou rozpočtovou organizáciou. Najväčším problémom bolo zabezpečiť tomuto potrebnému systému adekvátny rozvoj. V roku 2005 bol systém CPPS transformovaný Zákonom č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do podoby Referátov poradensko-psychologických služieb, ktoré boli včlenené do Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Odborov sociálnych vecí na Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.

Transformácia tvrdila, že všetky práva a povinnosti bývalej inštitúcie Centrum poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu prechádzajú na nové útvary. Už v priebehu pár mesiacov nám však boli zrušené, resp. odobraté miesta sociálnych pracovníčok, ktoré boli masovo prepustené, postupne sa to týkalo aj odborných poradcov, pri jednotlivých etapách zoštíhľovania štátnej správy bolo prepustených raz desať a potom dvadsať percent zamestnancov, takže stav sa prudko znížil. Znížila sa tým aj kapacita k vykonávaniu potrebných činností. Dôraz sa stále viac kládol na vykonávanie činností, ktoré sú zakotvené v Zákone 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ďalej len Zákon č.305/2005 Z.z.) , čo je hlavne NRS a rozvodové, i porozvodové problémy.

Spontánna klientela bola odsúvaná na okraj, z nedostatku času poradcov, podobne i preventívno-výchovná, sčasti i publicistická a propagačná, pretožezamestnanci podliehajú pravidlám jednotlivých UPSVAR, ktoré majú právnu subjektivitu, napríklad na niektorých úradoch sú pracoviská riadené priamo riaditeľom Odboru sociálnych vecí a rodiny (Kežmarok, Zvolen), na viacerých boli Referáty premenované na Agendu poradensko-psychologických služieb, pretože na nich zostal iba jeden pracovník a administratívne predpisy to žiadajú, alebo prinajmenšom dovoľujú. V súčasnosti stav zamestnancov osciluje okolo 100, čo je 60% z pôvodného stavu. V roku 2007 sa podarilo získať 8 miest pre špecialistov na problematiku závislosti pre každá určený úrad, ale ani tí už nie sú všetci na svojich miestach. Ďalších 22 sľúbených miest je v nedohľadne.

Činnosť RPPS je stále viac zužovaná na aktivity, vyplývajúce zo Zákona 305/2005 Z.z. a pôvodná poradenská činnosť pre spontánnu klientelu je realizovaná iba na pracoviskách, kde na to stačí kapacita a aj tam sú dlhé čakacie lehoty. Stav nepovažujeme za uspokojivý a usilujeme a navrátenie pôvodného poslania týmto pracoviskám, pretože je to v najlepšom záujme rodín a tým aj štátu.

Resumé:

Systém manželského poradenstva sa začal vytvárať v bývalej ČSSR v roku 1971 s predchádzajúcimi solitérnymi aktivitami v šesťdesiatych rokoch, napr. v Nitre. V roku 1975 bola zákonom upravená existencia Manželských a predmanželských poradní, ktoré boli zriaďované odbormi sociálnych vecí Okresných národných výborov.

V roku 1990 sa systém MaPP reorganizoval na Centrum poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu. Je rozpočtovou organizáciou MPSVR, je tvorený Riaditeľstvom a Územnými pracoviskami. Poskytuje poradenstvo občanom v náročných, krízových životných situáciách a problémoch s cieľom mobilizovať ich osobnostný potenciál pre ďalší život. Vykonáva tiež preventívnu a metodickú činnosť.

V roku 2005 bol systém CPPS transformovaný zákonom č. 305/2005 Z.z. do Referátov poradensko-psychologických služieb, ktoré boli organizačne včlenené do Odborov sociálnych vecí a rodiny ako súčasť Oddelenia sociálno-právnej ochrany detí, sociálnej kurately a poradensko-psychologických služieb.

Prehľad vzniku Manželských a predmanželských poradní:

1. skupina: 1971-75

1. Bratislava I. 1971
PhDr. Ján Gabura (1971)
PhDr. Jolana Kusá (1972)

2. Bratislava II. 1972
PhDr. Šárka Stegmarová (1972)
PhDr. Julián Lučanský (1972)

3. Košice-vidiek 1973
Mgr. Štefan Hudák (1973)

4. Banská Bystrica 1974
Mgr. A. Mydlová (1974)

5. Prešov 1974
Mgr. E. Nagyová (1975)
Mgr. E. Pavluvčíková (1976)

6. Trnava 1974
PhDr. O. Nemcová (1974)

7. Košice-mesto 1974
Mgr. V. Broniševská (1974)
JUDr. E. Malicherová (1975-95)

8. Komárno 1974
Mgr. L. Dócza (1976)

v roku 1975 vzniklo 11 MaPP, v roku 1976-77 ďalších 10, atď. (materiál u autorky).



Mohlo by vás zaujímať: Impotencia.sk | Neplodnost.sk | FreeJob.sk | EMPATIA Bulletín


Upozornenie!

Na všetky príspevky sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov, reklám a obrázkov zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textu, ako aj na ich jazykovú úpravu. Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií a reklamných článkov, pokiaľ nebolo dohodnuté ich umiestnenie so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie textov, grafov a fotografií, alebo ich častí je povolené len s písomným súhlasom autorov a vydavateľa.

Copyright © AMRPaSP SR, 2009 - 2018 | All rights reserved | Design by Mgr. Peter Krákorník - AKRONET

Pridať medzi obľúbené | Nastaviť ako východziu stránku

Štatistika návštevnosti